Sehr Sehr 2

Svetlana Fialová - Vínoslava Svařená

1.12.2011 – 11.1.2012 ; Galéria Enter, Bratislava

Vernisáž: 1.12.2011. o 19.00 hod.

Kurátor: Michal Stolárik

Svetlana Fialová (1985) študovala v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby Rudolfa Sikoru na Fakulte umení v Košiciach a je absolventkou ateliéru Vladimíra Skrepla – Maľba II na pražskej AVU. Aktuálne pôsobí na doktorandskom štúdiu na VŠVU pod vedením Daniela Fischera, kde sa vo svojej dizertačnej práci venuje prejavom súčasnej kresby. Fialovej tvorba sa po formálnej stránke vyznačuje rôznymi prístupmi – sú to hlavne veľkoformátové linoryty, s ktorými pracuje ako s originálnym dielom, pričom vyryté motívy následne neotláča, práve naopak, dopĺňa ich akrylom či sprejom s dôrazom na farebné kontrasty a čisté plochy. Jej súčasný prejav je typický kombináciou rôznych materiálov, výsledkom čoho sú koláže, asambláže a veľmi špecifické priestorové objekty. Aj napriek odlišným formálnym prístupom je pre jej tvorbu typický dôraz na kresbu, ktorá je charakteristická štylizovaným rukopisom s upriamením na figurálne výjavy. Práve možnosť rýchleho záznamu dodáva expresívny charakter Fialovej obrazom. Autorka na jednej strane vytvára veľmi komplikované a ťažko čitateľné kompozície, ktoré sú často v kontraste s dielami, ktorým dominujú prázdne plochy a len jeden výrazný kresebný vstup či motív. Základ jej tematického záujmu predstavujú príbehy ľudí, ktorých pozoruje vo svojom blízkom okolí, poprípade inšpiráciu čerpá z populárnej kultúry, rôznych médií a vymyslených historiek. Postavy z jej skoršej tvorby (2008 – 2010) sú rôzni devianti, podivíni a ľudia z okraja spoločnosti, ktorých vkladá do netypických situácií. V týchto dielach prevláda pocit skôr trpkého a satirického humoru s ľahkou príchuťou trápnosti a bizarnosti. Náznak akéhosi humoru sa v najnovších dielach stráca a začína ho prevažovať pocit akejsi melanchólie a myšlienok vážnejších tém.
Výstava Vínoslava Svařená predstavuje pohľad do aktuálnej tvorby Svetlany Fialovej. Názov odkazuje na fiktívnu internetovú postavu a takisto má približovať Fialovej spôsob práce, vnímania a myslenia. Na výstave je hlavný dôraz kladený na kresbu a jej rôzne presahy. Vystavené sú veľkoformátové kresby, ktoré sú kombinované s rôznymi farebnými papiermi, ale aj xeroxovými kópiami. Kopírovanie svojich či cudzích obrazov využíva plnohodnotne a ich vkladaním do vlastných obrazov vytvára polemiku medzi originálom a kópiou. Na výstave je prezentovaný aj Fialovej aktuálny záujem o tvorbu priestorových objektov, na ktorých rozvíja príbehy zo svojich obrazov. Výstava je doplnená sériou menších foto-linorytových koláži (2010). Drobné linoryty vkladá do dejov starých nájdených fotografií, čím mení ich pôvodný význam a tvorí nové vlastné príbehy. Formálnu rôznorodosť vystavených diel spája príbuzná téma. Tá sa v porovnaní s jej staršou tvorbou mení, čoho výsledkom je väčší záujem o psychológiu jednotlivých postáv. Inšpiráciu vlastným okolím a konkrétnymi postavami nahradzuje vymyslenými príbehmi a vážnejšími témami. Zobrazuje obyčajných ľudí – príbehy novodobých a historických martýrov, ktorí práve prežívajú životnú, psychickú či fyzickú krízu a iné problémy, ktoré spája pocit nešťastia a melanchólie. Záujem o vnútorné prežívanie je premenený do psychologických portrétov a výjavov. Náznak vážnejšej tematiky je v kontrastne s inštaláciou, ktorá je podčiarknutá vplyvom punkovej a street-artovej estetiky. V najnovších dielach je prítomný aj motív apropriácie kresťanskej ikonografie (B&W Shape-Shifter, 2011) či iných výtvarných diel (Sunday Afternoon, 2011).

VIDEO REPORTÁŽ - http://artycok.tv/lang/cs-cz/11065/vinoslava-svarena-hotwine-peggy

Foto reportáž s vernisáže - http://www.facebook.com/#!/media/set/?set=a.10150409171188842.361866.288437353841&type=3

Piotr Blajerski - Elementary values of unfaith

Piotr Blajerski

Elementary values of unfaith

Piotr Blajerski (1980) je poľský multimediálny umelec, ktorý sa venuje prevažne video tvorbe a vytváraniu objektov v intenciách post-konceptuálnych tendencií. Študoval na Akadémií výtvarných umení Eugeniusza Gepperta vo Vroclave, kde tento rok získal magisterský titul v odbore mediálneho umenia. Výstava Elementary values of unfaith v Galérií Hit predstavuje prvú samostatnú prezentáciu Blajerského tvorby na Slovensku.

Koncept výstavyje založený na reflektovaní otázky viery – prehodnocuje jej význam, zaoberá sa jej nedostatkami, interpretáciou a vnáša ju do odlišných kontextov. Prítomný je pocit dilemy, ambivalentných reakcií a otázka ľudskej existencie, života a smrti. Na výstave je zastúpený hlavne svojím video artom, na ktorom okrem iného demonštruje aj tri rôzne formálne prístupy v oblasti tohto média – využíva video performance, kolážovitú prácu s cudzími zábermi, ktoré si prisvojuje, a typ dokumentárneho videa vo forme ankety.

Téma viery a jej polemiky, existencie a neexistencie Boha, je veľkou súčasťou Blajerskeho tvorby posledných troch rokov. Na túto tézu explicitne reaguje dielom Life is full of colors (2009), ktoré vytvoril pre svojho priateľa trpiaceho farbosleposťou. Video performance Antychryst (2009) predstavuje návrat do Blajerského detstva. Pracuje s akousi dilemou, ktorú zažíval, keď odmietal vstúpiť do kostola a aktívne sa zúčastniť omše z dôvodu vlastného presvedčenia a nesúhlasu s náboženstvom a cirkvou. Návrat do tejto situácie bol impulz pre uskutočnenie tejto performance, pri ktorej sa zvuky prichádzajúce z kostola stretávajú s aktívnou ignoráciou zo strany autora. Dielo Oh God!!! (2011) pozostáva z fragmentov víťazných Oscarových filmov z rokov 1970 - 2011. Piotr Blajerski si z nich vyberá konkrétne scény, v ktorých zaznie slovo Boh / God. Nezaujíma ho a nezvýrazňuje teologické vyznenie tohto slova, práve naopak, exkurzom do populárnej kultúry zdôrazňuje, ako sa jeho význam mení. Výsledkom mravčej práce je filmová mozaika, ktorá vytvára nový celok zbavený „hollywoodskej“ aury a v ktorej ‘Boh’ neznamená nič konkrétne. Pri potlačení pôvodného sakrálneho významu tohto slova je možné Blajerského príspevok brať aj ako náhľad do dejín kinematografie. Záujem o ľudskú existenciu prejavil v sociologickom video prieskume Horyzont zdarzeń (2009). V ankete sa náhodne vybraných ľudí - rekreantov pýtal, ako by mal vyzerať ich náhrobok a samotný pohreb. Vážna téma sa v kontrastnom prostredí dovolenkujúcich ľudí mení na bežný, prirodzený rozhovor.

Text: Michal Stolárik

Dávid Demjanovič & Jarmila Mitríková - PYROGRAFIE

Jarmila Mitríková, Dávid Demjanovič
‘PYROGRAFIE’
Kurátor : Michal Stolárik
Vernisáž: 26.7.2011, HotDock, Bratislava
Výstava potrvá do 11.8.2011.

Autorská dvojica Jarmila Mitríková (1986) a Dávid Demjanovič (1985) pôsobí na súčasnej slovenskej umeleckej scéne veľmi aktívne. Jarmila Mitríková od roku 2005 študovala na VŠVU, kde tento rok skončila magisterské štúdium. Začala v ateliéri keramiky doc. Ivice Vidrovej a pokračovala v maľbe u prof. Ivana Csudaia (so stážou v Helsinkách na Academy of Fine Arts and Design – 2008). Minulý rok sa stala finalistkou súťaže Maľba 2010 – Ceny Nadácie VÚB. Dávid Demjanovič tento rok skončil magisterské štúdium na VŠVU v ateliéri APK+ Antona Čierneho na Katedre intermédií a multimédií, kde pôsobil od roku 2004 (absolvoval stáž na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe - 2006 a na Newcastle University v Anglicku – 2008). V tomto roku sa stal finalistom slovenskej časti ESSL Awards. Aj napriek tomu, že sa samostatne venujú odlišným formám umenia (postkonceptuálne tendencie Demjanoviča vo forme objektov, inštalácií, videoartu a akcií, a Mitríkovej maľba, keramika a koláže) spája ich tvorba obrazov a objektov, kde využívajú techniku vypaľovania spájkovačkou do preglejky.

Táto spolupráca začala v marci 2009 krátko po tom, čo Demjanovič využil pyrografiu vo svojej semestrálnej práci. Techniku, ktorej „postup bol známy už v stredoveku a dodnes sa používa najmä v ľudovom umení a remesle na výzdobu dreveného riadu, nábytku a.i.“ (Baleka), využíva autorská dvojica ako odkaz na ľudovú amatérsku tvorbu. Tá často tvorí tematický základ mnohých diel. Samotnému procesu vypaľovania predchádza digitálna skica – koláž, ktorú postupne dopĺňajú obaja autori. Tú následne vypaľujú do bukovej a v tomto prípade brezovej preglejky. Výsledný obraz je za účelom prehĺbenia priestoru a uľahčenia čitateľnosti domaľovaný moridlami a tieňovaný teplovzdušnou pištoľou.

V roku 2010 vo svojom byte spoločne viedli nezávislý galerijný priestor (paradoxne tiež na Grösslingovej ulici), kde predstavili niekoľko zaujímavých projektov (výstava Svätopluka Mikytu s videami Dominika Gajarského, video Marka Thera, výstava a prednáška v koncepcii Lenky Sýkorovej Action Galleries, ktorá mapovala českú nezávislú galerijnú scénu od roku 1990 do 2009 a objekty Lucie Hajnikovej.)

Spojenie autorskej dvojice je citeľné aj v samotných dielach. U Mitríkovej je to hlavne dynamická kompozícia, expresívny rukopis a gesto, ale aj práca s perspektívou. Tak ako aj jej maľba, pôsobia pyrografie veľmi gesticky a často štylizovane, no napriek tomu sú vizuálne čitateľné. Demjanovič prispieva najmä svojim koncepčným myslením. Aj vo svojej samostatnej tvorbe často čerpá z tém ľudových zvykov.

Bratislavská výstava Pyrografie je voľným pokračovaním prvej komplexnejšej výstavy, ktorá sa uskutočnila v marci tohto roku v priestoroch Kasární/Kulturparku v Košiciach. Treba však zdôrazniť, že nejde len o fyzické premiestnenie projektu na iné miesto. To, čo spája bratislavskú výstavu s košickou je len názov a použitá technika. Mitríková aj Demjanovič prekypujú kreativitou a snažia sa ku každému výstavnému projektu pristupovať s novými prácami. Preto je aj napriek veľmi krátkemu časovému obdobiu možné sledovať posun v ich tvorbe. Základ košickej výstavy tvoril výber starších prác, ktoré boli doplnené novšími. Diela charakterizovala akási kolážová vizualita, mix rôznych výjavov a obrazov, ktoré komplikovali ich čitateľnosť. Typická bola práca s figúrami a zvieracími motívmi, ktoré boli kladené do popredia. Tematicky prevažovali diela inšpirované ľudovými, kresťanskými a pohanskými zvykmi a povesťami. Najnovší výstavný projekt predstavuje diela, ktoré vznikli počas posledných mesiacov. Charakteristickým sa pre ne stáva návrat k väčším obrazovým formátom, ale tiež práca s priestorovými inštaláciami a objektmi. Oveľa viac než kedykoľvek predtým začína dvojica pracovať s typom klasickej krajinomaľby. Hlavné postavy ich najnovších diel už nie sú v prvom pláne, ale sú zasadené do prostredia krajiny a stávajú sa ich prirodzenou súčasťou. Vďaka otvorenejšej kompozícii pôsobia obrazy živším, dynamickejším a prirodzenejším dojmom. Zaniká aj akési “kolážové“ budovanie výjavu, vďaka čomu sa z obrazov stáva dokumentácia konkrétnej situácie.

Ústrednou témou vystavených prác je mystifikácia národných dejín, ľudová tvorba, ale aj vesmírna téma a nepokojné obdobie Druhej svetovej vojny. Demjanovič a Mitríková vytvárajú malé uzavreté svety, na pôde ktorých vytvárajú vymyslené príbehy. V najnovších obrazoch menia a manipulujú dejiny, na ktorých je citeľná kritika a poukázanie na národné komplexy. (Sedliaci, ktorí na drevenom voze poháňanom koňmi vezú spadnutú družicu v diele, vynorené nemecké ponorky na bratislavskom Dunajia nemeckí vojaci, na ktorých útočia gepardy.) Výrazným inšpiračným zdrojom je aj mysticizmus a religiozita typická pre naše územie. Tá je viditeľná v priestorovom objekte, ktorý má tvar dreveného prístrešku. Dvojica určuje tejto drobnej architektúre funkciu horskej útulne, ktorá má chrániť pred bosorkami. Výstavu dopĺňajú drevenými vlajkami, ktorých výjavy tematicky korešpondujú a rozširujú jednotlivé obrazy.

Najväčšie plus spoločného projektu Jarmily Mitríkovej a Dávida Demjanoviča je pochopiteľne technika ktorou pracujú, ale nedá sa im uprieť ani originálnosť námetov a tém. Pre ich doterajšiu tvorbu bol charakteristický značne rýchly vývoj, ktorý bude pravdepodobne príznačný aj pre ich blízku budúcnosť. Bude jednoznačne zaujímavé sledovať, kam sa táto spolupráca posunie.

Viac fotiek TU alebo TU

Mathew Weir

Memorial, 2011

A Fool’s Life, 2010

Escape, 2011

DD: What specific issues do you intend to tackle?
Mathew Weir: The works brought together in ‘The Fractured Word’ have notions of mental illness, slavery, death and racism at their conceptual axis. These subjects or issues, explored through historical artifacts as well as domestic objects, move from the historically distanced to the familiar.

MORE WORKS

DAZED DIGITAL INTERVIEW

‘Beyond Embroidery / Thinking by a needle’

Presahy výšivky/ myslenie ihlou
Beyond Embroidery / Thinking by a Needle
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Kde: Galéria X, Zámočnícka 5, Bratislava
Kurátori: Silvia Fedorová, Michal Stolárik

Vystavujúci autori / exhibiting artists:
Miroslav Brooš, SK
Svetlana Fialová, SK
Kristína Hečková, SK
Patrícia Klöcklerová, SK
Mira Podmanická, SK
Vlasta Žáková, SK

Marian Bijlenga, NL
Beppe Kessler, NL
Silja Puranen, FI
Tilleke Schwarz, NL
Snežana Skoko, SRB
Ines Züst, CH

Výstava skúma umelecké diela z rôznych výtvarných oblastí, v ktorých použitie výšivky nemá len estetický význam, ale stáva sa súčasťou, umocnením umelcovej výpovede. K účasti na projekte bolo vyzvaných šesť slovenských umelcov a šesť umelcov zo zahraničia.    

KURATORSKY TEXT

David Böhm - Kresba Morom (2011)

“kresba mořem / Chodovská tvrz / Praha
společně s Jiřím Frantou
Na výstavu v Praze jsme si od nejbližšího moře přivezli několik kanystrů slané vody a tou jsme pak na zeď v galerii malovali moře, jak si ho pamatujeme.”

http://www.davidbohm.net

Jarmila Mitríkova, Dávid Demjanovič - ‘PYROGRAFIE’

Jarmila Mitríková, Dávid Demjanovič
‘PYROGRAFIE’
Kurátor : Michal Stolárik
Vernisáž: 18. 3. 2011
Výstava potrvá od 19. marca do 17. apríla (ut-ne.: 16:00 - 20:00)
Kasárne/Kulturpark, Kukučínova 2, Kosice, Slovakia

Pyrografia - vypaľovanie výjavov a ornamentálnych obrazcov prevažne do hruškového, topoľového a javorového dreva pomocou rozžeraveného dutého platinového hrotu. Postup bol známy už v stredoveku a dodnes sa používa najmä v ľudovom umení a remesle na výzdobu dreveného riadu, nábytku a.i. (biedermeier). Pyrografia slúžila aj na vypaľovanie vlastníckych alebo výrobných značiek. Ručnú pyrografia neskôr nahradil strojový postup.
- Baleka, J.: Výtvarné umění - výkladový slovník (malířství, sochářství, grafika), Akademia Praha 1997, s. 300.

Jarmila Mitríková (1986) a Dávid Demjanovič (1985) pôsobia na súčasnej umeleckej scéne celkom autonómne. Obaja pracujú v intenciách svojich vlastných programov, pričom využívajú formálne odlišné postupy. Jarmila Mitríková študuje od roku 2005 až dodnes na VŠVU. Začala v ateliéri keramiky doc. Ivici Vidrovej a pokračovala v maľbe u prof. Ivana Csudaia (so stážou v Helsinkách na Academy of Fine Arts and Design - 2008). Samostatne pracuje na keramických a porcelánových objektoch a sochách a hlavne na veľkorozmerných maľbách, ktoré často kombinuje s kolážou. Dávid Demjanovič pôsobí na VŠVU v ateliéri APK+ Antona Čierneho na Katedre intermédií a multimédií od roku 2004 (absolvoval stáž na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe - 2006 a na Newcastle University v Anglicku – 2008). Vo svojich postkonceptuálnych tendenciách využíva objekty a inštalácie, intervencie, videoart a akcie.

V rámci umenia ich spája hneď niekoľko spoločných aktivít. V roku 2010 viedli vo svojich domácich priestoroch neformálnu galériu, kde sa na niekoľkých výstavách snažili prezentovať súčasné umenie, ktoré ich zaujíma. Ako umelecká dvojica pracujú na pyrografiách od marca 2009. Techniku vypaľovania do dreva prvýkrát použil Demjanovič vo svojej semestrálnej práci v roku 2008, v ktorej spravil sériu (pre neho) ideálnych reklamných štítov pre krčmy a pohostinstvá.

Výstava s názvom ‘Pyrografie’ je vôbec prvou komplexnejšou samostatnou prehliadkou ich umeleckej spolupráce (vybrané obrazy boli vystavené na prezentácií ‘Fřesh Flěsh’ – Praha a výstavách ‘Narušeno’ – Říčany u Prahy, ‘Súčasná kresba’ – Košice, Praha, Budapešť, a.i.). Je na nej prezentovaná séria vypaľovaných obrazov, ktoré dvojica vytvorila za posledné dva roky. Spojenie dvoch autorov je citeľné aj na samostatných dielach. Je to mix Mitríkovej vizuality s citom pre kompozíciu a perspektívu. Okrem toho je jej možné prisúdiť aj štylizovaný a kresebný rukopis či expresívnosť gesta. Druhou časťou výsledného obrazu je Demjanovičové konceptuálne a ideové cítenie. Samotnému procesu vypaľovania predchádza digitálna skica – koláž, ktorú postupne dopĺňajú obaja umelci. Tú následne vypaľujú do bukovej alebo brezovej preglejky. Výsledkom sú subtílne výjavy, ktoré sú často kvôli dosiahnutiu väčšej hĺbky a ľahšieho čítania domaľované moridlami a lakmi či tieňované teplovzdušnou pištoľou. Techniku pyrografie používajú ako odkaz na ľudové remeslo, dekoráciu chát a krčiem, pričom tieto práce figurovali ako dekoratívny prvok a artefakt na obdarovanie. Je zaujímavé sledovať kontrast pôvodného ľudového remesla a tematiky v porovnaní s atraktívnym súčasným vizuálnym jazykom, ktorým diela disponujú. Jednotlivé monumentálne diela sú zmesou rôznych obrazov a výjavov, ktoré môžu diváka odlákať od zrozumiteľného chápania, a tak narušiť jednoduchosť ich čítania. Samotné vyobrazenia sú oddeliteľné a často pôsobia svojim obsahom veľmi jednoducho až naivne, ale v zložitejšom celku menia svoj význam. Zároveň treba povedať, že nejde o prvoplánové a náhodné výjavy ale o dokonalo premyslené kompozície a príbehy. Tematicky sa vo svojich dielach inšpirujú ľudovými (vianočné a fašiangové masky v dielach ‘Kubo nad jeleňom strhnutým vlkmi, 2011’ a ‘Tanec, 2010’), kresťanskými a pohanskými (Percht a Krampus v diele ‘Lovci čertov, 2011’, ‘Karavan lovcov čertov, 2009’ a ‘Čert chytený na záhradnej slávnosti, 2011’) zvykmi, povesťami, vojenskou a poľovníckou tematikou (‘Na život a na smrť, 2011’), sakrálnou a svetskou architektúrou (‘Na pútnom mieste,2011’) či klasickou krajinomaľbou, dokonca si vymýšľajú vlastné príbehy a legendy (príbeh o deťoch, ktoré sa po nasadení čiapky stanú neviditeľnými v obraze ‘Útek do hôr, 2011’, partizánska jednotka operujúca počas SNP vo vianočných maskách v diele ‘Zajatí Nemci, 2011’). Väčšine diel dominujú figurálne a zvieracie výjavy (prípadne figúry so zvieracími hlavami) doplnené o pozadie tvorené architektúrou a krajinou. Istú inšpiráciu je možné nájsť aj v samotných dejinách umenia. Motívy masiek (lebky, zvieracie hlavy) používal už James Ensor, prvé koláže (ale aj istý prvok náhody) vznikali už v tvorbe Dadaistov a symboly a odkazy v tvorbe symbolistov. Súčasťou expozície sú objekty, hybridy tradičného ľudového mája, rímskej a nemeckej štandardy a erbu. Tieto artefakty spájajú vo svojej podstate myšlienkové a vizuálne prvky starších i novších spoločných prác autorskej dvojice a predznačujú ich zámer - priestorové objekty, ktorým by sa v spoločnej budúcej tvorbe chceli venovať.

Spolupráca Dávida Demjanoviča a Jarmily Mitríkovej pôsobí v našom prostredí veľmi sviežo a originálne a aj napriek použitej technike súčasne. Spoločné pyrografie netreba brať iba ako vedľajšiu voľnočasovú aktivitu, ale ako plnohodnotné práce kvalitou na minimálne rovnakej úrovni ako sú ich samostatné diela.

Michal Stolárik

fotky: Matschka + autori + ja

HORE BEZ @ SME.SK (video)

Marie Sester - ACCESS (2003,interactive multimedia installation)

Marie Sester’s ‘Access’ casts a beam of light on those who pass beneath its electronic eyes. Sester uses image recognition technology to identify individual figures, singling them out in crowds and tracking them as they move about. An acoustic beam system directs whispered voices that only the tracked subject can hear = evokes both the searchlights trained on prison escapees and the spotlights shone on theatrical performers.

More works > http://www.sester.net

Carsten Höller - SOMA

Carsten Höller - SOMA at Hamburger Bahnhof – Museum für Gegenwart – Berlin



http://www.somainberlin.org/home.html?L=1



-

Canary song fills the room and somewhere in the air hangs the faint smell of farm stables. These sensory impressions, of a kind one hardly expects to encounter in a museum, arise from the fantastic scenario that will slowly unfold over the course of a winter in the Hamburger Bahnhof – Museum für Gegenwart – Berlin. On the quest for soma, a mythical libation, the internationally highly regarded artist, Carsten Höller (born 1961, Brussels), has created his most complex and elaborate installation to date, here in Berlin.

‘We have drunk of the soma; we have become immortal, we have seen the light; we have found the Gods.’ These lines of verse are taken from the RIGVEDA, the most ancient of the four found-ing texts of the Hindu religions and just one of many manuscripts that sing the praises of a mi-raculous drink. As this text dating from the 2nd millennium BC indicates, this libation promised enlightenment and access to the divine sphere and brought fortune, wealth and victory. It was, moreover, a drink enjoyed by gods and humans alike.

The RIGVEDA forms the basis for the scientific quest, undertaken in the 20th century, for soma’s recipe and the exact identity of its core ingredient. Our knowledge of the latter was lost over the passing millennia. Philologists as well as botanists and ethnologists have based their search for the omnipotent substance on the poetically codified verses of the RIGVEDA. In their efforts, they endeavoured to align any pointers in the text with current findings in their respective disciplines.
As it stands, however, there is no consensus as to the possible identity of the soma plant. In 1968, Gordon R. Wasson, American Wall Street banker by profession with a passion for my-cology, published a compendium, citing the fly amanita mushroom (Amanita muscaria) as the sought-after soma plant.

His treatise combined a linguistic examination of the Rigvedic verses with reports of the customs and habits of Siberian nomads. This link not only allowed Wasson to develop the theory that fly amanita was the decisive ingredient, but also to form the conjecture that the mushroom, proba-bly mixed with milk and other substances during the soma ritual, was consumed raw. In addition, his writings allow to suggest that the mushroom was absorbed through the urine of a person or animal that had previously consumed fly amanita. It stood to reason, in Wasson’s eyes, that the urine in question was in all probability that of reindeer, whose natural diet includes fly amanita. The loss of soma and the knowledge of its composition was consequently credited as being due to the fact that the nomadic tribes of Central Asia gradually left the natural habitat of both fly amanita and the reindeer, as they began to drift from the north towards the Indus Valley between 2000 and 1000 years BCE.

Carsten Höller, who habilitated in agricultural sciences, picks up from where Wasson left off and now directs the quest for soma into the realm of art. Quoting the typology of the experiment, he has created a three-dimensional, living picture, divided into two halves along its middle axis. These halves are populated by a seemingly curious assembly of living beings. The protagonists are formed by twelve reindeer, twenty-four canaries, eight mice and two flies; with each ready to enact a comparative study between the normal world and the realm of soma, which is to be ad-ministered to one of the two halves. It is a hypothetical experiment, whose completion not only lies in the viewer’s imagination, but whose evaluation depends entirely on the viewer’s own powers of observation. How do the birds chirp in one field as opposed to the other? Are there any notable differences between the two? How do they fly? Can we detect any changes in the interaction between the reindeer, and, more to the point, are we able to pinpoint such changes with any degree of certainty? The public can observe the fantastical experiment from a raised platform. The less faint-hearted of visitors are even invited to continue making their ob-servations from the comfort of a raised hotel bed, placed in the middle of the laboratory set-up, from where they can spend the night in the museum and delve into the world of soma.
Wasson’s theory is, it must be pointed out, hotly disputed in the prevailing debate on the subject. It is for this reason that a publication, accompanying the exhibition, does not posit Wasson’s theory alone, but also covers the full spectrum of endeavour in the pursuit of fly amanita and soma, as seen across all continents and ages. Excerpts are given of soma research as well as reports of the use of fly amanita in south-eastern Siberia. Carsten Höller continues these scien-tific lines of enquiry and brings them full circle: for while a literary source and pure conjecture over a powerful libation formed the basis for serious scientific research, in this new work, the artist returns us to the realm of hypothesis. He manages to overlap studied observation of a scientific experiment with undirected, one might say ‘purposeless’ contemplation as the centre-piece of aesthetic reception.

Nina Canell - Unanswered Elemental Thoughts, 2010

From current exhibition - To Let Stay Projecting as a Bit of Branch On a Log By Not Chopping It Off – 12.11.2010 - 30.1.2011 at Mumok Factory

Krištof Kintera

Do Not Touch, 1996

All My Bad Thoughts, 2009

Painting Is Watching You!, 1998

Below the original painting by Albrecht Dürer of the Rose Festival, at Prague’s Stemberk Palace (National Gallery), a small camera was placed that gave the impression of being part of a larger security system. A monitor was set up in another room that presented the camera’s signal in real time. As such, it was possible to follow the behavior of other visitors as they looked at the painting, without them even knowing.

Lay Down and Shine, 2009

-

web

Information (2010)

by Juraj Petak, arch.

Svetlana Fialová - Hriešne obrázky s vysokou kvalitou

Svetlana Fialová
Hriešne obrázky s vysokou kvalitou
22.10 - 19.11.
Kasárne, Košice
Vernisáž: 21.10. o 19.30 hod.

—-

Svetlana Fialová (*1985, Košice) začala svoje výtvarné štúdium na Fakulte umení v Košiciach v ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby pod vedením profesora Rudolfa Sikoru. Tento rok úspešne absolvovala ateliér Maľba II na pražskej AVU pod profesorským vedením Vladimíra Skrepla. Výstava Hriešne obrázky s vysokou kvalitou je jej prvou sólovou výstavou na Slovensku.

Zo začiatku svojej tvorby sa snažila pracovať s klasickou maľbou, avšak k srdcu jej viac prirástla kresba, a to aj vďaka možnosti rýchleho záznamu, ktorý využíva ako základ finálneho obrazu. Neskôr k tomu pridala tvorbu linorytov - matríc, v ktorých skombinovala svoj typický štylizovaný rukopis s akrylom a sprejom, spojením čoho vzniklo komplexné plnohodnotné dielo bez potreby neskoršieho odtláčania.

Spoločnými znakmi, ktoré spájajú jej ranú a súčasnú tvorbu, sú figurálne stvárnenie a tematika bežných ľudí s netypickými záujmami, tajomstvami a úchylkami. V jej tvorbe síce vzniklo niekoľko diel inšpirovaných jej vlastným súkromím (Boy on the Sofa, 2009), ale v jadre svojej tvorby sa intimite snaží vyhýbať a inšpiruje sa hlavne svetom okolo seba. Väčšinou ide o bežné situácie, na ktoré sa pozerá iným uhlom, všíma si odlišné detaily než ostatní. Inšpiruje sa podivnými postavami zo svojho okolia, internetom a produkciou komerčných televízií a ich formátmi pomáhajúcimi osamelým dušiam nájsť si svojich životných partnerov.

Na výstave Hriešne obrázky s vysokou kvalitou je predstavená séria monumentálnych linorytov z rokov 2009-10. Svetlana začínala s jednoduchými figurálnymi scénami, ktoré sa za posledné dva roky snaží dopĺňať o viacero postáv. Figúry kladie do popredia, pracuje s pozadím, dejom, ikonografiou, celková čitateľnosť obrazov je náročnejšia. Zachováva si však svoj jedinečný štylizovaný rukopis, kontrastný kolorit a svojský, často trpký humor. Hlavnou témou vystavených diel sú obrazy postáv, ktoré zobrazuje v ich prirodzenom prostredí a odhaľuje ich bizarné tajomstvá. Sú to bežní ľudia, ktorí ostávajú spoločnosťou nepovšimnutí, hoci ich temné stránky by si pozornosť pýtali. Svetlana často zobrazuje bizarné situácie, avšak nejde o prvoplánové, za každú cenu šokujúce výjavy, ale o reálne situácie, ktoré ju zaujali, a ktoré dopĺňa svojou fantáziou. Hlavní hrdinovia jej linorytov sú devianti a podivíni, no vo svojej podstate sú to dobrí ľudia nepovšimnutí spoločnosťou - romantici potichu žijúci svoje vlastné životy.

Výstavu dopĺňa séria drobných koláží spájajúcich fotografie s linorytmi. Tieto koláže odkazujú na Svetlanin záujem o prechod do priestoru, s ktorým pracovala už vo svojej
diplomovej práci Nemilosrdná je moja izba v lete (2010), a ktorý by sa mal vo väčšej miere objaviť aj v jej budúcej tvorbe vo forme objektov alebo inštalácií. Výstava uzatvára určitú etapu jej tvorby.

Svetlana Fialová je dôležitou zástupkyňou (nie len ženskej) časti mladej výtvarnej generácie, ktorej tvorba je síce zatiaľ len vo vývoji, ale v rámci slovenského súčasného umenia si zaslúži veľkú pozornosť odborného, ale aj laického publika.

text: Michal Stolárik

foto: Sveta Fialova + Kasarne